Liparit
Kategória: Vulkanické
Typ:
Všeobecné: Termín liparit sa používa ako synonymum pre ryolit. Oba termíny spoločne označujú kremenné vulkanické horniny zložené z fenokryštálov kremeňa a alkalického živca. Obsahujú tiež menšie množstvo plagioklasu a biotitu v mikrokryštalickej alebo sklovitej základnej hmote.
Pôvod názvu: Názov liparit je odvodený podľa ostrova Lipari v Taliansku, odkiaľ ho opísal Roth v roku 1861, jeden rok po pomenovaní ryolitu Richthofenom v roku 1860, pričom sa jednalo o tú istú horninu. Termín liparit sa spočiatku používal v širšom slova zmysle podobne ako ryolit. V súčasnosti sa viac používa termín ryolit a liparit sa môže použiť ako jeho synonymum. Justus Roth bol nemecký mineralóg a geológ (1818-1892), ktorý sa považuje za jedného zo zakladateľov modernej petrografie.
Lokalita: Vulcano (lávové prúdy Lentia), Liparské ostrovy, Taliansko (vzorku darovala A. Vozárová).
GPS: 38° 25' 8,39" N, 14° 57' 1,34" E
Hlavné minerály: Kremeň, plagioklas, sanidín, biotit, klinopyroxén (augit, diopsid), málo hornblend.
Akcesorické minerály: Ti-magnetit, ilmenit, apatit, zirkón.
Klasifikácia: Liparit sa klasifikuje na základe modálneho zloženia v QAPF diagrame pre vulkanické horniny(Streckeisen, 1978) kde sa premieta do poľa s modálnym obsahom kremeňa (Q 20-60 %) a pomerom P/(P+A) medzi 10 – 65. Pole ryolitu zahŕňa v tejto klasifikácii dve polia, podobne ako u granitu. Ako synonymum ryolitu sa používa termín liparit. Pole ohraničené čiarkovanými líniami, sa dvojzmyselne označovalo ako pole ryodacitu. Za ryodacit sa dnes považuje prechodná hornina medzi ryolitom a dacitom, avšak bez samostatného poľa v modálnej QAPF klasifikácii. Ak nie je dostupná modálna analýza, klasifikuje sa ryolit podľa chemického zloženia v TAS diagrame (Le Bas et al., 1986) na základe obsahu SiO2, Na2O a K2O.
Farba: Biela, miestami svetlosivá.
Textúra: Vezikulárna – pórovitá.
Zrnitosť: Jemnozrnná hornina (0,1 – 1 mm) s drobnými pórmi na povrchu do 0,5 mm.
Štruktúra: Porfyrická s felsitickou štruktúrou základnej hmoty.
Premeny: Vulkanické sklo v základnej hmote je devitrifikované, premenené na zmes kremeňa, živca a ílových minerálov.
Petrografická charakteristika: Ryolit z ostrova Vulcano pochádza z formácie Lentia, ktorá je stará 13 + 3 tisíc rokov a tvoria ju lávové prúdy a dómy (Gioncada et al., 2003). Hornina obsahuje makroskopicky viditeľné porfyrické výrastlice kremeňa do 5 mm a biotitu do 1 mm. Pod mikroskopom sú pozorovateľné aj porfyrické výrastlice sanidínu a plagioklasu. Jemnozrnnú základnú hmotu tvorí zmes kremeňa a živca, ktorá vznikla premenou sklovitej základnej hmoty. Základná hmota má felsitickú štruktúru, ktorá je typická pre kyslé vulkanické horniny. Skladá sa z drobne kryštalických zŕn minerálov alebo vlákien a jemne rozptýleného sklovitého materiálu. Táto štruktúra vzniká preto, lebo vulkanické sklo je nestabilné a spontánne podlieha premene – devitrifikácii.
Využitie: Liparit (=ryolit) sa len veľmi málo využíva v stavebníctve a výrobe. Niekedy sa používa ako dekoračný a obkladový kameň. Veľké množstvo dutín a pórov však spôsobuje rýchle znečistenie jeho povrchu. Ryolit je tiež veľmi krehký a má premenlivú farbu. Ak nie sú dostupné iné kvalitnejšie materiály, používa sa aj ako drvený kameň. Podobne v dávnoveku, ak nebol dostupný iný materiál, ryolit používali ľudia na výrobu kamenných nástrojov (stone tools) a zbraní (weapons), ako napríklad čepel (blade), hrot šípu (arrowhead), škrabka (scraper), motyka (hoe), sekera (axe), kopija (spear) a podobne. V ryolite sa častokrát vyskytujú ložiská drahých kameňov ako beryl, topáz, achát, jaspis a opál. Ich vznik súvisí so záverečným štádiom vývoja ryolitu po jeho vyliatí na povrch. Unikajúce fluidá spôsobia vznik dutín a trhlín a sú aj súčasťou hydrotermálnych roztokov, ktoré sa môžu zmiešať s povrchovou alebo podzemnou vodou. Z nich potom následne kryštalizujú v dutinách minerály.
Literatúra: Gioncada, A., Mazzuoli, R., Bisson, M. & Pareschi, M.T., 2003: Petrology of volcanic products younger than 42 ka on the Lipari-Vulcano complex (Aeolian Islands, Italy): an example of volcanism controlled by tectonics. Journal of Volcanology and Geothermal Research, 122, 191-220. Irvine, T.N., Baragar, W.R.A., 1971: A guide to chemical classification of the common volcanic rocks. Can. J. Earth Sci. 8, 523–548. Le Bas, M.J., Le Maitre, R.W., Streckeisen, A. & Zanettin, B., 1986: A Chemical Classification of Volcanic Rocks Based on the Total Alkali-Silica Diagram. Journal of Petrology, 27, 3, 745 – 750. Richthofen , F. von, 1860: Studien aus den ungarisch-siebenbürgischen Trachyt Gebirgen. Jahrbuch der Kaiserlich-Königlichen Geologischen Reichsanstalt. Wien, 11, 153-278. Roth, J., 1861: Die Gesteins-Analysen in tabellarischer Übersicht und mit kritischen Erläuterungen. Hertz, Berlin, 68 pp. Streckeisen, A., 1978: IUGS Subcommision on the Systematics of Igneous Rocks. Classification and nomenclature of volcanic rocks, lamprophyres, carbonatites and melilite rocks. Recommendatiins and suggestions. Neues Jahrbuch für Mineralogie. Stuttgard. Abhandlungen. 143, 1-14.
Mikrofotografie
Porfyrická výrastlica kremeňa – Qz, biotitu – Bt a plagioklasu - Pl v devitrifikovanej jemnozrnnej základnej hmote. Pri jednom nikole je základná hmota hnedej farby a v skrížených nikoloch sú pozorovateľné drobné zrná kremeňa, živca, + ílových minerálov a zvyšky vulkanického skla. Častou akcesorickou fázou je zirkón – Zrn s vysokými interferenčnými farbami v skrížených nikoloch a vysokým reliéfom pri jednom nikole. Šírka všetkých mikrofotografií je 2,2 mm.
Normatívne zloženie
Ryolit je vulkanická hornina, ktorá je normatívnym zložením podobná granitu. Je to kremeň – q a korund - c normatívna hornina. Keďže hornina neobsahuje žiadne FeO, normatívny ilmenit bol vytvorený iba z molárnej proporcie MnO, ktorá sa pripočítava k molárnej proporcii FeO. Prebytok TiO2 sa umiestnil do normatívneho rutilu – ru. Celý obsah Fe2O3 bol použitý na vytvorenie normatívneho hematitu – hm.
Normatívne minerály
SiO2
TiO2
ZrO2
Al2O3
Fe2O3
FeO
MnO
MgO
CaO
Na2O
K2O
P2O5
F
S
CO2
Suma
Molárna proporcia normatívneho minerálu
Molekulová hmotnosť normatívneho minerálu
Hmot. % normatívnych minerálov
Oxid
(hmot. %)
70.14
0.23
13.96
3.18
0.00
0.06
0.71
2.03
4.25
4.95
0.13
99.64
Molekulová
hmotnosť
60.08
79.88
101.96
159.69
71.85
70.94
40.31
56.08
61.98
94.20
141.95
Molárna
proporcia
1.1674
0.0029
0.1369
0.0199
0.0008
0.0008
0.0176
0.0362
0.0686
0.0525
0.0009
ap
0.0031
0.0009
0.0009
328.68
0.30
il
0.0008
0.0008
0.0008
151.75
0.13
ru
0.0020
0.0020
79.90
0.16
or
0.3153
0.0525
0.0525
0.0525
556.67
29.25
ab
0.4114
0.0686
0.0686
0.0686
524.46
35.96
an
0.0316
0.0158
0.0158
0.0158
278.21
4.40
hm
0.0199
0.0199
159.69
3.18
zvyšky
0.0000
0.0176
0.0173
di
0.0347
0.0000
0.0173
0.0173
0.0173
216.56
3.76
hy
0.0003
0.0000
0.0003
0.0003
100.39
0.03
q
0.3742
0.3742
60.08
22.48
D: -0.3742
Mg/(Mg+Fe2+): 1.000
Suma hmot. % normatívnych: 99.64
Poznámka: Obsah normatívneho ilmenitu – il bol vytvorený na základe obsahu Fe2+ a nie na základe obsahu Ti, ako je bežné. Zvyšok Ti bol potom umiestnený do rutilu – ru a všetko Fe3+ sa umiestnilo do hematitu – hm. Z celého obsahu Mg bol vytvorený hyperstén – hy. Zvyšok Al po vytvorení ortoklasu – or, albitu ab a anortitu – an sa dostal do korundu – c a zvyšok Ca po vytvorení anortitu bol použitý v normatívnom diopside – d.
Chemické zloženie
Liparit je hornina, ktorá je chemickým zložením podobná granitu. Ryolit z ostrova Vulcano z lávového prúdu patriaceho k formácii Lentia je metaluminózny s molekulárnym pomerom Al2O3/(CaO + Na2O + K2O) = 0,87 a molekulárnym pomerom Al2O3 /(Na2O + K2O) = 1,13. Na základe obsahu Na2O a K2O je to subalkalický vysoko draselný ryolit. Obsah alkálií je však veľmi vysoký a približuje sa línii, ktorá oddeľuje subalkalický ryolit od alkalického podľa Irvina a Baragara (1971). Hornina je bohatá na vzácne stopové prvky ako Rb (do 257 ppm), Ba (do 311 ppm), Sr (do 404 ppm) a Zr (do189 ppm)(Gioncada et al., 2003).
Vulcano, Lentia lava flows, Aeolian Archipelago, Italy - L01-22
SiO2
70.14TiO2
0.23Al2O3
13.96Fe2O3
3.18FeO
0.00MnO
0.06MgO
0.71CaO
2.03Na2O
4.25K2O
4.95P2O5
0.13LOI
0.36Suma
100.00Mg(Mg/Fe2+)
1.00A/CNK
0.86A/NK
1.13
Gioncada et al. (2003)
Vulcano, Lentia lava flows, Aeolian Archipelago, Italy - L01-19
SiO2
68.65TiO2
0.26Al2O3
14.30Fe2O3
3.58FeO
0.00MnO
0.08MgO
0.83CaO
2.39Na2O
4.32K2O
4.80P2O5
0.12LOI
0.66Suma
99.99Mg(Mg/Fe2+)
1.00A/CNK
0.86A/NK
1.16
Gioncada et al. (2003)