flag slovak   flag slovak
Katedra mineralógie a petrológie
Prírodovedecká fakulta
Univerzita Komenského v Bratislave

Granit

Kategória: Plutonické

Typ: Porfyrický biotitový granit – liberecký granit, Krkonošsko-jizerský granitoidný plutón.

Všeobecné: Granit je plutonická hornina zložená prevažne z kremeňa, alkalického živca, plagioklasu v rôznych pomeroch obyčajne s biotitom a/alebo hornblendom.

Pôvod názvu: Pôvod názvu je nejasný, prvý krát sa objavil v dielach anglického botanika, lekára a filozofa Caesalpina v 16. storočí.

Lokalita: Ruprechtice – Lednice (okres Liberec), Česká republika

GPS: 50° 47' 24" N, 15° 4' 2.999" E

Hlavné minerály: Ortoklas, kremeň, biotit, muskovit a plagioklas, ktorý je dvojčatený podľa albitového zákona a oscilačne zonálny. V jadre jeho chemické zloženie zodpovedá oligoklasu až andezínu (An30-38) a na okrajoch je kyslejší oligoklas až albit.

Akcesorické minerály: Zirkón a apatit hlavne v biotite, titanit, allanit, magnetit, pyrit.

Klasifikácia: Podľa modálneho zloženia v QAPF diagrame pre plutonické horniny (Streckeisen, 1976) je pole granitu definované modálnym obsahom kremeňa (Q 20 – 60 %) a pomerom P/(P + A) medzi 10 - 65. Pole granitu zahŕňa v tejto klasifikácii dve polia, pole syenogranitu a monzogranitu. V anglickej a americkej literature sa za granit považujú len tie horniny, ktoré sa premietajú len do poľa syenogranitu. V európskej literature je za granit považovaná hornina premietajúca sa do poľa syenogranitu aj monzogranitu a súhrnné je toto pole označené ako pole granitu. Pole monzogranitu podľa staršieho rozdelenia obsahovalo termíny ako adamellit a kremenný monzonit. Subkomisia pre klasifikáciu hornín najnovšie odporúča ako kremenný monzonit pomenovať len tú horninu, ktorá sa premieta do poľa kremeného monzonitu nachádzajúce sa v klasifikácii nižšie. A termín adamellit nepoužívať vôbec.

Granit - Macro Granit - Classification

Farba: Šedoružová.

Textúra: Masívna, všesmerná.

Zrnitosť: Hrubozrnná (3 mm – 1 cm) až veľmi hrubozrnná (>1 cm) hornina.

Štruktúra: Faneritická, holokryštalická, panhypidiomorfne zrnitá, miestami porfyrická.

Premeny: Hornina je nepremenená, ojedinele sú živce slabo sericitizované.

Petrografická charakteristika: Hrubozrnná až veľmi hrubozrnná felzická hornina tvorená výrastlicami krátkostĺpčekovitých, ružových až svetlo (mäsovo) červených K-živcov (do 3 cm), sivého kremeňa a tmavého čierneho biotitu. K-živce (ortoklas) sú častokrát zdvojčatené podľa karlovarského zákona. Vo výbruse pozorujeme orientované obrastanie bieleho plagioklasu okolo ružových porfyrických výrastlíc K-živcov. Hornina je homogénna, len ojedinele sa vyskytujú uzavreniny

Využitie: Ako obkladový kameň. Obchodný názov „liberecká žula“. Patrí medzi najdekoratívnejšie české obkladové kamene . Hrubozrnná varieta sa označuje ako „jizerská žula“.

Literatúra: Klomínský J., 1969: Krkonošsko-jizerský granitoidní masiv. - Sbor. Geol. věd, řada Geologie, 15, 7-132. Klomínský, J., (Ed) 2004: Základní geologická mapa České republiky 1 : 25 000 s Vysvětlivkami, 03-323 Jablonec n. Nisou, Česká geologická služba, Praha, 62 s. Klomínský, J., Schovánek, P., Jarchovský, T., Sulovský, P., Toužímský, M., 2006: Kontakt tanvaldského a libereckého granitu u Jablonce nad Nisou, Zprávy o geologických výzkumech v roce 2006, Česká geologická služba, 24 - 29. Rybařík V., 1994: Ušlechtilé stavební a sochařské kameny České republiky. Nadace střední průmyslové školy kamenické a sochařské v Hořicích v Podkrkonoší.

Mikrofotografie

Granit - Micro 1 Granit - Micro 2 Granit - Micro 3 Granit - Micro 4

Porfyrická výrastlica biotitu – Bt a ortoklasu – Kfs vedľa kremeňa – Qz. V skrížených nikoloch je u ortoklasu na pravej strane zreteľné dvojčatenie podľa karlovarského zákona (horné obrázky). Idiomorfný rez akcesorickým apatitom - Ap uzavretým v porfyrickej výrastlici biotitu – Bt (dolné obrázky). V skrížených nikoloch je apatit zhasnutý, lebo sa jedná o rez kolmý k optickej osi, pretože apatit kryštalizuje v hexagonálnej sústave. Šírka všetkých mikrofotografií je 2,2 mm.

Normatívne zloženie

Granit je kremeňom nasýtená hornina. Obsahuje normatívny kremeň – q a hyperstén – hy. Obsah normatívneho korundu – c okolo 1 hmot. % ho odlišuje od tonalitu, alebo dioritu. Obsah normatívneho korundu je v granodiorite spravidla nižší (do 0,5 hmot. %).

Krok výpočtu
Normatívne minerály



SiO2
TiO2
ZrO2
Al2O3
Fe2O3
FeO
MnO
MgO
CaO
Na2O
K2O
P2O5
F
S
CO2

Suma
Molárna proporcia normatívneho minerálu
Molekulová hmotnosť normatívneho minerálu
Hmot. % normatívnych minerálov



Oxid
(hmot. %)
71.27
0.37

14.32
0.71
1.70
0.06
0.76
1.85
3.42
4.05
0.14




98.65



Molekulová
hmotnosť
60.08
79.88

101.96
159.69
71.85
70.94
40.31
56.08
61.98
94.20
141.95








Molárna
proporcia
1.1862
0.0046

0.1405
0.0044
0.0244
0.0008
0.0189
0.0330
0.0552
0.0430
0.0010





1
ap











0.0033


0.0010





0.0010
328.68
0.32
4
il




0.0046



0.0046











0.0046
151.75
0.70
8
or



0.2580


0.0430






0.0430






0.0430
556.67
23.93
9
ab



0.3311


0.0552





0.0552







0.0552
524.46
28.94
10
an



0.0594


0.0297




0.0297








0.0297
278.21
8.26
10
c






0.0126













0.0126
101.96
1.28
13
mt







0.0044
0.0044











0.0044
231.54
1.03
14
zvyšky








0.0154

0.0189











17
hy



0.0343




0.0154

0.0189









0.0343
114.58
3.93
18
q



0.5035
















0.5035
60.08
30.25
Y: 0.6827
D: -0.5035
Mg/(Mg+Fe2+): 0.550
Suma hmot. % normatívnych: 98.65

Poznámka: Prebytok Al2O3 po vytvorení normatívneho ortoklasu - or, albitu - ab a anortitu - an sa prejavil prítomnosťou normatívneho korundu - c.

Chemické zloženie

Liberecký granit je peraluminózna hornina s molekulárnym pomerom Al2O3/(CaO + Na2O + K2O) = 1,07 a molekulárnym pomerom Al2O3 /(Na2O + K2O) = 1,43. Hornina je bohatá na vzácne stopové prvky ako Li (200 ppm), Rb (194 ppm), Ba (582 ppm) a Sr (144 pp). Má aj zvýšený obsah F do 0,1 hmot. %

Ruprechtice, Česká republika - priemerná analýza

SiO2
71.27
TiO2
0.37
Al2O3
14.32
Fe2O3
0.71
FeO
1.70
MnO
0.06
MgO
0.76
CaO
1.85
Na2O
3.42
K2O
4.05
P2O5
0.14
Suma
98.65
Mg(Mg/Fe2+)
0.44
A/CNK
1.07
A/NK
1.43

Klomínský et al., 2006.