Vulkanické sklá

Sú produktom veľmi rýchleho chladnutia taveniny. Môžu tvoriť samostatnú horninu s prevahou vulkanického skla, alebo sú významnou súčasťou základnej hmoty vulkanických a pyroklastických hornín.

Vulkanické sklo je amorfné, avšak na veľmi krátke vzdialenosti vykazuje známky polymérického štruktúrneho usporiadania. Nachádzame ho najčastejšie ako matrix vo vulkanických horninách, prípadne tvorí niekoľko špeciálnych typov sklovitých vulkanických hornín. V zrnitých horninách s obsahom skla sa stretávame s hyaloofitickou, intersertálnou a tholeiitickou štruktúrou. V afanitických vulkanických horninách je typická trachytická a hyalopilitická štruktúra. Vo vulkanických horninách s vysokým obsahom skla (> 80 obj. %) je typická sklovitá (vitritická, hyalínna) štruktúra tvorená prevažne amorfným vulkanickým sklom, menej mikrolitmi (počiatočné formy tvoriacich sa kryštálov) ± mikrofenokryštálmi. V porfyrických horninách, kde sú porfyroklasty tmelené sklovitou základnou hmotou, pozorujeme špecifickú vitrofyrickú štruktúru. Sklo môže byť súčasťou aj pyroklastických hornín, ktoré majú hyaloklastickú (okrem iných porfyroklastov obsahuje aj porfyroklasty vulkanického skla) a vitroklastickú (porfyroklasty skla tmelené sklom) štruktúru. V prírode sú známe štyri základné vulkanické horniny tvorené z viac ako 80 obj. % vulkanickým sklom kyslejšieho zloženia: obsidián, pemza, smolok a perlit.

Obsidián je prírodné vulkanické sklo s malým obsahom vody (< 1 %), obyčajne čiernej, šedočiernej až sivej farby so skleným leskom a lastúrnatým lomom. Známe sú aj obsidiány červené, hnedozelené, zelené a dokonca ojedinele aj číre. Obsidián je najčastejšie produktom tuhnutia felzickej viskóznej lávy. Je krehký, tvrdý a štiepe sa do veľmi ostrých hrán. V dávnej minulosti bol pravekými ľuďmi využívaný na výrobu nástrojov dennej potreby.

Pemza je svetlé a ľahké sklo s malým obsahom vody. Obsahuje početné póry. Hustota pemzy je menšia ako hustota vody a pláva na vode. Chemickým zložením zodpovedá najčastejšie ryolitu. V prírode sa vyskytujú aj pemzy dacitové, ryodacitové a veľmi ojedinele aj bazaltové.

Smolok má typicky smolný lesk a nepravidelný až lastúrnatý lom. Tvorí okrajové partie lávových prúdov alebo samostatné polohy. Obsahuje malé množstvo drobných porfyrických výrastlíc kremeňa, živcov a biotitu alebo ich mikrolitov. Smolok má vyšší obsah vody v porovnaní s obsidiánom (4-10 hmot.%). Vytvára sa hlavne z viskóznych magiem ryolitového zloženia počas veľmi rýchleho chladnutia.

Perlit je vulkanické sklo so špecifickou odlučnosťou v tvare drobných guličiek, ktorá vzniká v dôsledku rýchleho chladnutia sprevádzaného náhlym poklesom tlaku, pri ktorom sa uvoľní veľké množstvo fluidnej fázy. Taktiež môže vznikať hydratáciou obsidiánu. Zloženie perlitu zodpovedá ryolitu. Perlit má svetlú farbu a nízku hustotu. Obsahuje významné množstvo vody, ktorá pri zahrievaní expanduje. Dnes nachádza široké využitie v stavebníctve.

Menej často sa v prírode vyskytujú vulkanické sklá bázickejšieho zloženia, ako je tachylit, sideromelán, palagonit a špecifické formy vulkanického skla „Péléine slzy“ a „Péléine vlasy“.

Tachylit je krehké vulkanické sklo s nízkym obsahom kremíka. Tmavú farbu tachylitu spôsobujú mikrolity Fe-Ti oxidov. Má pórovitú textúru a obyčajne sa vyskytuje na okrajoch dajok a sillov.

Sideromelán je svetlá, veľmi častá forma priesvitného bazaltového skla, ktorá vzniká počas podmorských erupcií alebo pri akomkoľvek kontakte magmy/lávy s vodou. Na rozdiel od tachylitu neobsahuje mikrolity Fe-Ti oxidov.

Palagonit je produkt zvetrávania vulkanického skla bazaltového zloženia za prítomnosti vody. Môže tiež vznikať na kontakte medzi vodou a bazaltovou taveninou, kedy sa voda mení na vodnú paru a reaguje s malými fragmentmi lávy za vzniku svetlo sfarbeného palagonitového tufu. Vyskytuje hlavne v oblastiach s početnými bazaltovými erupciami v blízkosti vodného prostredia. Menej často vzniká tiež pri pomalom zvetrávaní utuhnutej lávy, kedy sa na jej povrchu tvorí žlto-oranžová kôra.

„Péléine vlasy“ je bizarná vláknitá forma bazaltového vulkanického skla. Sformovala sa z drobných kvapôčiek roztaveného skla, ktoré boli vyvrhnuté do vzduchu a vo vetre stočené do dlhých (> 2 m) a tenkých (< 0,5 mm) vlákien - „vlasov“. Majú zlatú až zlatohnedú farbu a zachovávajú si smer vetra fúkajúceho v čase vulkanickej aktivity. Pomenované sú podľa Pélé – havajskej bohyne vulkánov.

„Péléine slzy“ je obdobný fenomén ako „Péléine vlasy“, kedy sa drobné „kvapôčky“ roztaveného bazaltového skla pohybujú vzduchom a spájajú do drobných slzičiek. Sú čiernej farby a nachádzajú sa tiež na koncoch „Péléinych vlasov“. Pôvod názvu je rovnaký ako v predchádzajúcom prípade.