flag slovak   flag slovak
Katedra mineralógie a petrológie
Prírodovedecká fakulta
Univerzita Komenského v Bratislave


Magmatická hornina


Magmatická hornina (z latinského ignis – oheň) je hornina, ktorá vzniká pri chladnutí a solidifikácii (tuhnutí) magmy, alebo lávy. Magma vzniká parciálnym tavením hornín zemského plášťa alebo kôry. K taveniu dochádza v dôsledku jedného alebo kombináciou viacerých procesov, ako je nárast teploty, pokles tlaku alebo prísun fluidnej fázy (napr. H2O, CO2 a pod.), ktorá znižuje bod tavenia. Ak magmatická hornina kryštalizuje z magmy, ktorá je umiestnená v hĺbke alebo blízko pod povrchom, je to hornina plutonická (podľa rímskeho boha podsvetia Pluta), označovaná tiež ako intruzívna. Ak sa magma vyleje na zemský povrch, označuje sa ako láva a horniny, ktoré z nej vznikajú sú horniny vulkanické (podľa rímskeho boha ohňa Vulcana), efuzívne alebo extruzívne.

Magma je mobilná zmes pevných, kvapalných a plynných fáz. Počet fáz závisí pri stabilných rovnovážnych podmienkach od troch intenzívnych premenných veličín – tlaku, teploty a zloženia (koncentrácie chemických zložiek v magme). Pri dostatočne vysokej teplote je každá hornina kompletne roztavená a tvorí homogénnu kvapalinu – taveninu. Len v ojedinelých prípadoch, pri veľmi vysokej teplote, sa magma skladá iba z taveniny bez prítomnosti inej fázy. V prírode sa väčšinou stretávame so silikátovou taveninou, zloženou z iónov O, Si, Al, Ca, H a Na. Veľmi vzácna je karbonatitová tavenina s vysokým podielom C, O, Ca a Na. V bázických a ultrabázických magmách môže byť prítomná tavenina sulfidická. Niekedy sa magma skladá len z dvoch chemicky a fyzikálne rozdielnych tavenín (napr. dve silikátové, kde jedna je bohatšia na Si a druhá na Fe, silikátová a karbonatitová, alebo silikátová a suflidická tavenina), ktoré sú navzájom nemiešateľné. Tavenina je v magme prítomná vždy a je príčinou jej mobility. Schématické príklady typov magiem rozčlenených podľa fázového zloženia sú na obr. 1.



Obr. 1: Schématický nákres možných typov magiem podľa fázového zloženia. A) Jednofázový systém zložený len z taveniny, ktorá môže obsahovať rozpustené prchavé zložky. B) Dvojfázový systém tvorený taveninou a bublinkami prchavých zložiek. C) Ďalší typ dvojfázového systému, kde z taveniny kryštalizuje tuhá kryštalická fáza - olivín. D) Dvojfázový systém, kde sú dve navzájom nemiešateľné taveniny odlišného chemického zloženia. E) Štvorfázový systém zložený z taveniny, bubliniek prchavých zložiek a dvoch tuhých fáz - olivínu a plagioklasu. Každá z tuhých fáz odlišného chemického zloženia sa považuje za samostatnú fázu. Viac ako 5-fázový systém už môžeme označiť ako polykomponentný systém.